Európska lieková agentúra (EMA) posilňuje transparentnosť v EÚ prostredníctvom zverejňovania hlásených podozrení na nežiaduce účinky liekov. Členské štáty a EMA zverejňujú údaje v súlade s politikou prístupu k databanke EudraVigilance (EudraVigilance Access Policy).
Od 31.5.2012 zverejňuje EMA podozrenia na nežiaduce účinky liekov registrovaných v Európskom hospodárskom priestore (EHP) na novej internetovej stránke: www.adrreports.eu. Hlásenia pochádzajú z európskej databázy pre bezpečnosť liekov – EudraVigilance a sú jedným z typov údajov, ktoré využívajú regulačné autority pri sledovaní prínosov a rizík registrovaných liekov. Spustenie novej internetovej stránky je súčasťou snahy EMA o zabezpečenie transparentnosti a otvorenosti európskych regulačných procesov a je kľúčovým krokom v implementácii politiky prístupu k EudraVigilance.
Momentálne publikované informácie sa týkajú približne 650 liekov a liečiv registrovaných centralizovanou procedúrou, ktorú zabezpečuje EMA. Informácie na stránke sú prezentované formou jednotlivých správ pre liek alebo liečivo. Každá správa zhŕňa celkový počet hlásení podozrení na nežiaduce účinky liekov od jednotlivých členských štátov a držiteľov rozhodnutí o registrácii lieku. Tieto kumulované údaje môžu byť zoradené podľa vekovej skupiny, pohlavia, typu podozrenia na nežiaduci účinok a jeho výsledku. V priebehu jedného roka plánuje EMA zverejniť podozrenia na nežiaduce účinky aj ostatných liečiv používaných v národne registrovaných liekoch.
Nežiaduci účinok (známy tiež ako vedľajší účinok lieku) zahŕňa nežiaduce účinky vznikajúce pri používaní lieku v súlade s podmienkami registrácie ako aj mimo nich, vrátane predávkovania, nesprávneho použitia, zneužitia a chýb v liečbe, ale aj účinky vznikajúce pri vystaveniu lieku pri manipulácii s ním.
Všetky informácie zverejnené na internetovej stránke súvisia s podozreniami na nežiaduce účinky. Podozrenia na nežiaduce účinky nemusia súvisieť alebo byť vyvolané liekom, a preto sa zverejnené informácie nemôžu použiť na stanovenie pravdepodobnosti výskytu nežiaduceho účinku ani na označenie lieku za škodlivý. Všetci užívatelia stránky sú vyzývaní, aby si pred jej prezeraním prečítali a akceptovali vyhlásenie, ktoré vysvetľuje, ako porozumieť zverejneným informáciám.
Lieky sú dôležitou súčasťou modernej zdravotnej starostlivosti a predstavujú efektívnu liečbu mnohých chorôb a stavov. Aby liek mohol byť registrovaný pre používanie v EÚ, musí jeho prínos prevyšovať nad jeho možnými rizikami.
Zverejňovanie údajov umocňuje dôležitosť hlásenia nežiaducich účinkov a farmakovigilancie pri ochrane verejného zdravia v EÚ. Hlásenie nežiaducich účinkov je kľúčovým prvkom pre zisťovanie nových a meniacich sa bezpečnostných otázok. EMA bude aj naďalej posilňovať spoluprácu s partnermi a zúčastnenými stranami v celej Európe, aby zabezpečila silný systém detekcie bezpečnostných signálov.
Internetová stránka www.adrreports.eu je dostupná vo všetkých 22 oficiálnych jazykoch EÚ.
Poznámky
- Originál tlačovej správy a všetky súvisiace dokumenty sú dostupné na stránke EMA.
- Európska databáza podozrení na nežiaduce účinky liekov: http://www.adrreports.eu
- Pacienti, spotrebitelia a zdravotnícki pracovníci hlásia podozrenia na nežiaduce účinky buď národným liekovým kompetentným úradom (na Slovensku ŠÚKL) alebo farmaceutickej spoločnosti, ktorá je držiteľom rozhodnutia o registrácii lieku. Tieto hlásenia sa potom elektronicky prenášajú do EudraVigilance. EMA je v mene členských štátov zodpovedná za rozvoj, správu a koordináciu databázy EudraVigilance.
- Farmaceutické spoločnosti, ktoré sú držiteľmi rozhodnutí o registrácii liekov v EHP, sú zo zákona povinné predkladať do EudraVigilance všetky hlásenia podozrení na závažné nežiaduce účinky, ktoré sa vyskytli v tretích krajinách (mimo EHP), kde sú držiteľmi rozhodnutia o registrácii. Webové správy teda prezentujú informácie o podozreniach na nežiaduce účinky z krajín EHP, ako aj mimo neho.
- Tieto webové správy neobsahujú hlásenia zo štúdií (napr. z klinického skúšania, neintervenčných štúdií) alebo iné typy hlásení (t.j. zahŕňajú len spontánne hlásenia).
- Webové správy sa dajú prezerať iba prostredníctvom Adobe Reader 10.x a Adobe FlashPlayer 10.2.
- Na stránke sú dostupné časté otázky (FAQ) a krátky návod, ako interpretovať webové správy.
- Správna rada EMA schválila politiku prístupu k EudraVigilance v decembri 2010. Politika prístupu k EudraVigilance popisuje, ako môžu zúčastnené strany, čiže národné liekové regulačné agentúry krajín EHP, zdravotnícki pracovníci, pacienti a spotrebitelia, ako aj držitelia rozhodnutia o registrácii a výskumné organizácie, získať prístup k informáciám o podozreniach na nežiaduce účinky liekov, ktoré boli elektronicky vložené do EudraVigilance.
- Viac informácií o legislatíve vo farmakovigilancii nájdete na stránke EMA.
- Viac informácií o činnosti Európskej agentúry pre lieku nájdete na stránke www.ema.europa.eu.
- Viac informácií o činnosti Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv nájdete na stránke www.sukl.sk.
Najčastejšie otázky týkajúce sa hlásení nežiaducich účinkov v EÚ a ich zverejňovania na stránke www.adrreports.eu
1. O stránke
Aké informácie je možné nájsť na stránke www.adrreports.eu?
Na stránke nájdete informácie o hláseniach podozrení na nežiaduce účinky liekov (tiež označované ako podozrenia na vedľajšie účinky), ktoré sú registrované v Európskom hospodárskom priestore (EHP, zahŕňa členské štáty EÚ a Island, Lichtenštajnsko a Nórsko). Tieto informácie sú vo forme tzv. webovej správy (web report). V súčasnosti sa týkajú iba liekov registrovaných centralizovanou procedúrou, ktorú zabezpečuje Európska lieková agentúra (EMA).
Odkiaľ pochádzajú informácie o podozreniach na nežiaduce účinky?
Všetky informácie o podozreniach na nežiaduce účinky pochádzajú z EudraVigilance, databázy určenej na zber hlásení o podozreniach na nežiaduce účinky, ktoré sa používajú pri hodnotení prínosov a rizík liekov počas ich vývoja a pri sledovaní ich bezpečnosti po tom, ako sa zaregistrujú kdekoľvek v EHP. Údaje do EudraVigilance elektronicky zadávajú národné liekové agentúry (na Slovensku Štátny ústav pre kontrolu liečiv – ŠÚKL) a farmaceutické firmy, ktoré sú držiteľmi registračných rozhodnutí liekov.
Prečo zverejňuje Európska lieková agentúra tieto informácie?
Stránka www.adrreports.eu bola spustená v súlade s politikou prístupu k údajom zhromažďovaných v EudraVigilance (EudraVigilance Access Policy), ktorej cieľom je zlepšenie verejného zdravia prostredníctvom podpory monitorovania bezpečnosti liekov a zvýšenie transparentnosti Európskej liekovej agentúry. Transparentnosť je kľúčovým princípom EMA, ktorá ju považuje za základ pri budovaní dôvery v činnosť, ktorú vykonáva. Úsilie zvýšiť transparentnosť umožňuje Európskej liekovej agentúre lepšie reagovať na zvyšujúci sa počet žiadostí o informácie, vrátane žiadostí od širokej verejnosti.
2. O webových správach na stránke
Ak je na stránke zverejnená webová správa o lieku, znamená to, že liek je nebezpečný a mám ho prestať používať?
Nie. Ak je liek registrovaný kdekoľvek v EHP, znamená to, že jeho prínosy sa považujú za vyššie ako jeho riziká, pokiaľ sa používa v súlade s tým, ako bol registrovaný. Pomer prínosu a rizika sa stanovuje po podrobnom zhodnotení prínosov a nežiaducich účinkov lieku. Údaje uvedené vo webovej správe zahŕňajú podozrenia na nežiaduce účinky, ktoré môžu, ale nemusia súvisieť, resp. byť vyvolané liekom alebo jeho účinnou zložkou – liečivom. Preto informácie vo webovej správe nemajú byť interpretované v tom zmysle, že liek alebo liečivo vyvoláva konkrétny nežiaduci účinok. Pre zhodnotenie pomeru prínosu a rizika lieku sa žiadna informácia nesmie používať samostatne.
Ak máte otázky ohľadom lieku, ktorý užívate, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.
Aké informácie o podozreniach na nežiaduce účinky obsahuje webová správa?
Zverejnené informácie sú v súlade s kritériami definovanými v politike prístupu k údajom v databanke EudraVigilance. Webová správa poskytuje súhrnné informácie o podozreniach na nežiaduce účinky, ktoré vychádzajú z údajov v hláseniach zaslaných do EudraVigilance.
Pri sledovaní webových správ som si všimol, že počet prípadov hlásených pre liek alebo liečivo sa časom znižuje. Ako je to možné?
Systém EudraVigilance (z ktorého pochádzajú údaje pre webové správy) je „živá“ databáza, ktorá sa priebežne aktualizuje a udržiava, aby sa zabezpečila kvalita údajov. Číslo, ktoré sa zobrazí v správe, predstavuje priebežný počet závažných prípadov podozrení na nežiaduce účinky, ktoré boli hlásené do konca predchádzajúceho mesiaca ako tzv. spontánne hlásenia. Čísla sa aktualizujú k 15. dňu aktuálneho mesiaca. Počet prípadov sa môže z mesiaca na mesiac znížiť z nasledovných dôvodov:
• do databázy je doručené následné hlásenie k už existujúcemu prípadu, tzv. follow-up, v ktorom hlásiaci na základe nových informácií zmení už hlásené liečivo alebo už hlásené podozrenie na nežiaduci účinok;
• hlásenie zašle viac ako jeden hlásiaci (napr. lekár a lekárnik). Počas kontroly sa tieto duplikáty identifikujú a spoja do jedného hlásenia;
• hlásenie môže byť odstránené na požiadanie hlásiaceho, väčšinou kvôli tomu, že bolo zaslané omylom.
3. O nežiaducich účinkoch
Čo je nežiaduci účinok?
Nežiaduci účinok lieku (tiež označovaný ako vedľajší účinok) je v európskych právnych predpisoch definovaný ako reakcia na liek, ktorá je škodlivá a nechcená. Zahŕňa v sebe účinky, ktoré vzniknú pri používaní lieku v súlade s registračným rozhodnutím (napr. v schválených indikáciách), ale aj tie, ktoré vzniknú pri používaní lieku, ktoré nie je schválené, vrátane predávkovania, nesprávneho použitia, zneužitia, chýb v liečbe a v dôsledku expozície pri manipulácii s liekom.
Kde môžem nájsť informácie o známych nežiaducich účinkoch lieku?
Známe nežiaduce účinky lieku sú uvedené v Súhrne charakteristických vlastností (SPC) a písomnej informácii pre používateľa, tzv. príbalovom letáku (PIL). Tieto dokumenty sa pripravujú pre každý liek registrovaný v EHP. SPC a PIL obsahujú aj návod, ako sa má liek používať. Príbalový leták je napísaný štýlom zrozumiteľným pre širokú verejnosť. SPC a PIL liekov, ktoré boli registrované tzv. centralizovanou procedúrou, sú dostupné na webovej stránke EMA. SPC a PIL ostatných registrovaných liekov sú dostupné na webovej stránke ŠÚKL-u, kde tiež nájdete prepojenia na stránku EMA.
Prečo je dôležité sledovať nežiaduce účinky liekov?
Predtým, ako sa liek zaregistruje, údaje o jeho bezpečnosti a účinnosti sa získavajú najmä z klinických skúšaní, v ktorých sa však dajú zistiť iba častejšie sa vyskytujúce nežiaduce účinky. Niektoré nežiaduce účinky sa môžu vyskytovať zriedkavo, alebo sa môžu objaviť až po dlhšom čase od uvedenia lieku na trh, alebo nemusia priamo súvisieť s mechanizmom účinku. Okrem toho kontrolované podmienky, v ktorých pacienti dostávajú lieky v klinických štúdiách (pod dohľadom lekára, obmedzenie súčasného používania ďalších liekov, neprítomnosť ďalších ochorení atď.), nemusia byť rovnaké ako tie, v ktorých sa liek bude používať v „skutočnom“ svete. Kontinuálne sledovanie podozrení na nežiaduce účinky je nevyhnutné na zisťovanie a zvládanie nových a meniacich sa rizík, ako aj na zvládanie už známych rizík.
Ako sú sledované nežiaduce účinky liekov kompetentnými orgánmi v EHS?
Hlásenie podozrení na nežiaduce účinky liekov jednotným spôsobom je veľmi dôležité, lebo pomáha sledovať prínosy a riziká liekov a nachádzať nové signály. Signál môžeme definovať ako novú informáciu súvisiacu s nežiaducimi účinkami alebo iným problémom s liekom, ktorá vyžaduje podrobnejšie preskúmanie. V rámci databanky EudraVigilance sa signály detegujú pravidelnými analýzami hlásených podozrení na nežiaduce účinky. Aby sa určila pravdepodobnosť súvislosti podozrenia na nežiaduci účinok s liekom a aby sa zistila potreba zásahu zo strany kompetentných orgánov, sú signály vyhodnocované príslušnými odborníkmi. Typická informácia, ktorú je potrebné zobrať do úvahy, zahŕňa častosť hlásenia, závažnosť, vierohodnosť a kvalitu informácií obsiahnutých v hláseniach, dávku, v akej pacient liek užíval, čas do vzniku nežiaduceho účinku, akékoľvek ďalšie ochorenia pacienta, súčasné používanie iných liekov a údaj o zmiznutí alebo znovuobjavení sa nežiaduceho účinku po vynechaní alebo opätovnom použití lieku. Pri posudzovaní signálu sa tiež berie do úvahy, či sa liek podal správne alebo či nie je problém v kvalite lieku. Hlásenia podozrení na nežiaduce účinky sú len jedným z faktorov, ktoré v rámci posudzovania bezpečnosti liekov hodnotia európske regulačné autority. Informácie sa získavajú aj z ďalších zdrojov, ako sú:
• klinické a epidemiologické štúdie s daným liekom,
• svetová medicínska literatúra,
• miera chorobnosti a úmrtnosti.
Na potvrdenie súvislosti podozrenia na nežiaduci účinok s liekom sú často potrebné doplnkové štúdie a niekedy aj konzultácie s inými národnými liekovými autoritami. Cieľom týchto výskumov je posúdiť pravdepodobnosť toho, či liek vyvolal alebo prispel k vzniku nežiaduceho účinku, identifikovať rizikové faktory a odhadnúť častosť výskytu nežiaduceho účinku.
4. Hlásenie podozrení na nežiaduce účinky liekov
Kto hlási podozrenia na nežiaduce účinky?
Pacienti, spotrebitelia a zdravotnícki pracovníci hlásia podozrenia na nežiaduce účinky buď národnej liekovej autorite (u nás ŠÚKL) alebo národnému zástupcovi farmaceutickej spoločnosti, ktorá je držiteľom rozhodnutia o registrácii lieku. Tieto hlásenia sa potom elektronicky zasielajú do databanky EudraVigilance. Príbalové letáky pripomínajú pacientom, aby o akomkoľvek podozrení na nežiaduci účinok povedali svojmu lekárovi alebo lekárnikovi. Európske právne predpisy vyžadujú, aby všetky štáty EHP podporovali hlásenie priamo pacientom. Viac informácií o tom, ako môžu pacienti hlásiť podozrenie na nežiaduci účinok lieku, bude v blízkej dobe zverejnených na stránke ŠÚKL-u.
Čo mám urobiť, ak sa u niekoho, koho poznám, prejaví nežiaduci účinok?
Ak máte podozrenie, že sa u vás prejavil nežiaduci účinok, oznámte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi. Podozrenia na nežiaduce účinky zvyčajne hlásia zdravotnícki pracovníci. Postupne sa však rozširujú možnosti hlásenia aj pre pacientov a spotrebiteľov, buď národným liekovým autoritám alebo farmaceutickým spoločnostiam prostredníctvom internetových formulárov pre hlásenie alebo telefonicky. Takýto formulár, ktorý bude prístupný na internetovej stránke, v súčasnosti pripravuje aj ŠÚKL. V právomoci EMA ani ŠÚKL nie je poskytovať individuálne medicínske konzultácie ani potvrdiť, či sú pozorované príznaky zapríčinené užívaním lieku.
Som zdravotnícky pracovník. Ako môžem hlásiť nežiaduci účinok, ktorý sa vyskytol u môjho pacienta?
Zdravotnícki pracovníci majú kľúčovú úlohu pri sledovaní bezpečného užívania liekov. S hlásením podozrení na nežiaduce účinky vám pomôže ŠÚKL. Podrobnejšie informácie nájdete tu.
Čo je farmakovigilancia?
Farmakovigilanciu definuje Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ako vedu a činnosti zamerané na zisťovanie, hodnotenie, porozumenie a prevenciu nežiaducich účinkov alebo iných problémov súvisiacich s používaním liekov. Názov je odvodený zo slov pharmaco (grécky výraz pre liek) a vigilantia (latinský výraz pre bdelosť, ostražitosť). V slovenčine sa môžeme stretnúť aj s označením „dohľad nad bezpečnosťou liekov“.
Čo je EudraVigilance?
EudraVigilance je systém vytvorený na zber hlásení podozrení na nežiaduce účinky liekov. Tieto hlásenia sa využívajú pri hodnotení prínosov a rizík liekov počas ich vývoja a sledovanie bezpečnosti liekov po registrácii v EHP. Používa sa od decembra 2001. Systém vytvorila a udržiava Európska lieková agentúra.
Aké informácie obsahujú hlásenia o podozreniach na nežiaduce účinky liekov, ktoré sa zasielajú do EudraVigilance?
Hlásenia obsahujú informácie o pacientovi, vrátane relevantných údajov o ďalších ochoreniach, zákrokoch a pod., detaily o nežiaducich účinkoch, o ktorých sa predpokladá, že majú súvislosť s liekmi, údaje o liečbe pacienta a výsledok nežiaduceho účinku u pacienta. Údaje sú anonymizované a ich spracovanie je v súlade s európskymi právnymi predpismi regulujúcimi ochranu osobných údajov.
Čím je regulované hlásenie do EudraVigilance?
Povinnosti súvisiace s hlásením definujú európske právne predpisy, najmä Nariadenie (EK) 726/2004 v znení platných právnych predpisov, Smernica 2001/83/EK v znení platných právnych predpisov a Smernica 2001/20/EK. Podrobnejšie informácie o povinnostiach súvisiacich s hlásením sú dostupné na stránke EudraVigilance. Podrobnosti o povinnostiach vo farmakovigilancii v Európskom hospodárskom priestore zhŕňa Zväzok 9A Pravidiel pre lieky v EÚ (Eudralex, Volume 9A).
Čo je Medicínsky slovník pre regulačné aktivity (Medical Dictionary for Regulatory Activities, MedDRA)*?
MedDRA je slovník medicínskej terminológie. Používa sa na zatriedenie klinických informácií v EudraVigilance a následne aj informácií na stránke www.adrreports.eu . MedDRA bola vytvorená na podporu kódovania rôznych druhov klinických informácií, ktoré sa zbierajú počas vývoja lieku a po jeho registrácii. Okrem nežiaducich účinkov (vrátane ochorení, diagnóz a príznakov) podporuje MedDRA kódovanie medicínskych a sociálnych faktorov pacienta, indikácií, pre ktoré používa lieky a rôznych vyšetrení. MedDRA je medzinárodný štandardný terminologický slovník, ktorý sa používa na hlásenie nežiaducich účinkov liekov a súvisiacich informácií v regulačnej sieti. Slovník MedDRA vytvorila Medzinárodná konferencia pre harmonizáciu technických požiadaviek pre registráciu liekov na humánne použitie (ICH).
* MedDRA je registrovaná obchodná známka Medzinárodnej federácie farmaceutických výrobcov a asociácií (IFPMA).
5. O regulačnom opatrení
Aké informácie potrebujú európske regulačné autority, aby mohli prijať regulačné opatrenie týkajúci sa lieku alebo liečiva?
Regulačné opatrenia na ochranu alebo podporu verejného zdravia sa riadia právnymi predpismi a musia byť podložené vedeckou analýzou, to značí vyhodnotenie signálu a primerané preskúmanie dostupných informácií o prínose a riziku lieku. Pre získanie všetkých informácií nevyhnutných pre regulačné opatrenie je často potrebná spolupráca zúčastnených strán, vrátane vedcov, zdravotníckych pracovníkov, farmaceutického priemyslu, národných regulačných autorít a pacientov. Typy opatrení môžu byť rôzne v závislosti od povahy, závažnosti a častosti výskytu nežiaduceho účinku, ale aj od zamýšľaného používania lieku, prínosov získaných jeho používaním v porovnaní s jeho rizikom a od dostupnosti alternatívnych spôsobov liečby (napr. iných liekov, možnosti chirurgického zásahu a pod.).
Aké regulačné opatrenie sa môže prijať, ak sa potvrdí problém s liekom alebo liečivom?
Ak sa vedeckým prehodnotením potvrdí problém s liekom alebo liečivom, je možné prijať nasledovné opatrenia:
• vykonať štúdiu bezpečnosti po registrácii lieku s cieľom získať podrobnejšie informácie o bezpečnostnom profile lieku alebo liečiva;
• vykonať podrobné prehodnotenie prínosov a rizík lieku alebo liečiva;
• zmeniť SPC lieku (napr. pridať kontraindikácie, upozornenia alebo doplňujúce informácie o nežiaducich účinkoch);
• zmeniť príbalový leták tak, aby boli jasne formulované riziká lieku a inštrukcie, ako liek používať;
• distribuovať informácie o rizikách lieku zdravotníckym pracovníkom a pacientom (prostredníctvom listov, oznámení v odbornej literatúre, informačného spravodajstva alebo špecializovaných internetových stránok);
• pridať upozornenia do príbalových letákov;
• komunikovať bezpečnostné informácie, napr. tlačovými správami;
• pozastaviť registráciu lieku;
• zrušiť registráciu lieku.
Realizácia regulačných opatrení je v kompetencii európskych (EMA) aj národných autorít (ŠÚKL). Podrobnejšie informácie nájdete v Zväzku 9A Eudralexu.
Tlačová správa a dokument „Otázky a odpovede“ Európskej agentúry pre lieky sú dostupné na stránke EMA.
