Bratislava, 13.11.2012
Diabetes mellitus, cukrovka či úplavica cukrová. Pod týmito názvami nájdeme ochorenie, ktoré stojí spolu so srdcovo-cievnymi chorobami a obezitou na vrchole rebríčka civilizačných chorôb. Vo svete ním trpí 5 – 7 % populácie, na Slovensku sa toto číslo pohybuje niečo cez 300-tisíc pacientov. Alarmujúce prognózy ukazujú, že tieto počty budú aj naďalej rásť. Odborníci zdvíhajú varovný prst a upozorňujú, že za týmto ochorením sa skrýva najmä nezdravý spôsob života dnešných ľudí. Na tieto fakty sa prvýkrát v roku 1991 rozhodla poukázať Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá spolu s Medzinárodnou federáciou diabetu vyhlásila 14. november za Svetový deň diabetu.
Cukrovka je chronické metabolické ochorenie, ktorého najvýraznejším prejavom je zvýšená hladina cukru, presnejšie glukózy v krvi, čo sa označuje aj ako hyperglykémia. Môže byť vyvolaná buď poruchou tvorby a uvoľňovania inzulínu, alebo jeho nedostatočným využitím v tkanivách organizmu. Inzulín sa tvorí v β-bunkách Langerhansových ostrovčekov podžalúdkovej žľazy - pankreasu - a umožňuje, aby sa glukóza z potravy dostala do vnútra bunky a tam bola premenená na energiu.
V prípade diabetu rozoznávame niekoľko typov ochorenia, najčastejšie sa však vyskytuje I. a II. typ. Pokiaľ si organizmus nedokáže vlastný inzulín vytvoriť vôbec, hovoríme o tzv. I. type cukrovky. Ten väčšinou postihuje deti a mladých ľudí, výnimky sa však môžu objaviť aj u staršej populácie. Svoju úlohu pri spustení ochorenia zohrávajú aj genetické predispozície. U postihnutých jedincov sa prejavuje únavou, častým močením, veľkým smädom a výrazným úbytkom hmotnosti.
Iným druhom cukrovky je tzv. II. typ, ktorý postihuje viac ako 90% chorých na diabetes. Pri tomto type sa v organizme síce vytvára inzulín, ale v nedostatočnom množstve, alebo dochádza k poruche, kedy organizmus nedokáže vytvorený inzulín správne využiť. Práve pre tento typ sa cukrovka niekedy označuje aj ako „choroba blahobytu“. Toto pomenovanie súvisí s ekonomickými možnosťami vyspelého sveta. Dostatok jedla sa v dnešnej dobe prejavuje zhoršenými stravovacími návykmi a veľkým obmedzením telesnej aktivity. Pri pasívnom spôsobe života nie sú nadbytočné živiny dostatočne organizmom využité a jedným z dôsledkov môže byť cukrovka II. typu, ktorá postihuje najmä ľudí s vyššou telesnou hmotnosťou. Na rozdiel od cukrovky I. typu nemá taký rýchly priebeh a objaviť sa môže až po niekoľkých rokoch nesprávneho životného štýlu.
Cukrovka sa vyliečiť nedá, ale dnešná moderná medicína umožňuje nastaviť liečbu ochorenia tak, aby mohli postihnutí jedinci viesť plnohodnotný život. Prvoradá je diabetická diéta. Vylúčiť zo stravy treba nadbytočné množstvo sacharidov a tukov a ich prísun presne stanoviť počas celého dňa.
Liečba cukrovky je komplexná. Popri nevyhnutnej úprave diéty a zvýšenej fyzickej aktivite sa na jej liečbu používajú lieky - antidiabetiká, ktorých je na Slovensku registrovaných vyše 400. Obsahujú rôzne dávky a druhy inzulínu, ktorý sa musí podávať injekčnou formou. Ďalšiu skupinu antidiabetík tvoria liečivá, ktoré sa podávajú vo forme tabliet. Významnými pomôckami v liečbe diabetu sú rôzne inzulínové pumpy či glukometre s príslušenstvom. Glukometre dokážu presne zmerať hladinu glukózy v krvi a v prípade potreby si potrebnú dávku inzulínu jednoduchým spôsobom podá samotný diabetik inzulínovou pumpou.
U pacientov s neliečeným alebo nedostatočne liečeným diabetom môže dôjsť k poškodeniu zraku, v závažných prípadoch až k oslepnutiu, ďalej k zhoršeniu funkcií obličiek, dokonca až k ich postupnému zlyhaniu, môže sa vytvoriť tzv. diabetická noha, ktorá môže viesť až k amputácii končatiny. Diabetes je však aj výrazným rizikovým faktorom viacerých závažných ochorení, ako je srdcový infarkt alebo mozgová porážka.
Závažnosť tohto ochorenia a potrebu jeho liečby odzrkadľuje aj výskum v oblasti liekov používaných na liečbu diabetu. Štátny ústav pre kontrolu liečiv obdržal za posledné tri roky viacero žiadostí o povolenie klinického skúšania liekov určených na liečbu cukrovky. Tri žiadosti súviseli s liečbou diabetu I. typu, 48 žiadostí s diabetom II. typu a dve požiadavky na povolenie klinického skúšania sa týkali liečby diabetickej polyneuropatie, ktorá patrí spolu s hyperglykémiou a hypoglykémiou k najzávažnejším komplikáciám cukrovky.
14. november bol za Svetový deň diabetu vybraný zámerne. V tento deň roku 1891 sa narodil kanadský fyziológ Frederick Grant Banting, ktorému sa neskôr, spolu so skupinou ďalších vedcov, podarilo izolovať inzulín z Langerhansových ostrovčekov pankreasu. Vďaka tomuto úspechu sa začala nová éra v liečbe tejto dovtedy smrteľnej choroby.
Cieľom dnešného Svetového dňa diabetu je poukázať na vysoký výskyt tejto choroby, jej následky, ktoré pri neliečení môžu viesť až k trvalým poškodeniam organizmu a dokonca môžu spôsobiť aj smrť. Aby sa obávané predpovede prognostikov nenaplnili, je potrebné, aby ľudia mali dostatok vedomostí o príčinách vzniku a následkoch tohto ochorenia a mali záujem o zlepšenie spôsobu svojho života.
