Bratislava, 21.9.2012
Keď v roku 1901 nemecký neurológ Aloiz Alzheimer začal liečiť Augustu Deterovú s nezvyčajnými prejavmi správania, netušil ešte, aký objav ho čaká o niekoľko rokov. Päťdesiatjedenročná pacientka strácala pamäť, prestávala sa orientovať čase aj v priestore, nevedela odpovedať na jednoduché otázky až napokon celkom prestala byť schopná samostatného plnohodnotného života. Po piatich rokoch v starostlivosti lekára Deterová zomrela. Aloiz Alzeheimer vtedy spolu s kolegami vykonal unikátnu pitvu mozgu, ktorou sa pokúsil zistiť príčinu tohto ochorenia. Jeho objavom získala medicína prvé poznatky o jednej z najčastejších chorôb mozgu, ktorá bola do literatúry zapísaná ako Alzheimerova choroba. Dnešný 21. september si Svetová zdravotnícka organizácia pripomína ako Svetový deň Alzheimerovej choroby.
Za týmto ochorením sa skrýva degeneratívna choroba mozgu, ktorá je sprevádzaná postupným úpadkom pamäti, schopnosťou myslenia, porozumenia, rečových schopností či plánovania (tzv. demenciou). Alzheimerova choroba je choroba mozgu, do ktorého sa ukladá zvláštna bielkovina, tzv. beta-amyloid, ktorý vytvára plaky a poškodzuje nervové vlákna a bunky. Porušená je aj tvorba acetylcholínu, ktorý sprostredkuje prenos signálu medzi nervovými bunkami.
Choroba sa môže zriedkavo prejaviť ešte pred 65. rokom života človeka, častejšie však týmto ochorením trpia pacienti po 65. roku života. Aj preto sú niektoré jej príznaky často prehliadané ako dôsledok starnutia. Tak napríklad v skupine 65 až 74-ročných trpia touto chorobou približne 2% ľudí, počet chorých v skupine nad 85 rokov však narastá až na 42%.
U chorého sa v prvých počiatkoch prejavuje len strata krátkodobej pamäte, udalosti z minulých rokov si pacient pamätá. Postupne však pribúdajú problémy s orientáciou, poruchami reči a plynulého vyjadrovania, zmeny nálad, ktoré sú sprevádzané úzkosťou, nedôverou, bezmocnosťou a celkovou stratou záujmu o samého seba. Na konci tejto choroby si už pacient nepamätá ani mená svojich blízkych a je odkázaný na 24-hodinovú starostlivosť. Starostlivosť o chorého si vyžaduje mimoriadne úsilie a značné finančné prostriedky rodinných príslušníkov, ako aj sociálnych príspevkov štátu.
Príčina ochorenia nie je doposiaľ presne známa. Viaceré teórie sa zameriavajú na genetické, ako aj environmentálne faktory a vekom podmienené zmeny, ktoré ovplyvňujú začiatok a priebeh ochorenia. Intenzívny je aj výskum biochemických pochodov, ktoré sprevádzajú toto ochorenie.
Podľa štatistík trpí na svete týmto ochorením 24 miliónov ľudí, na Slovensku sa toto číslo pohybuje okolo 60-tisíc pacientov. Správnou kombináciou vitamínových doplnkov, liekov na úpravu kardiovaskulárnych ochorení, hypercholesterolémie alebo diabetu je možné jeho nástup čiastočne oddialiť. Pomôcť môžu aj niektoré diétne opatrenia, strava bohatá na zeleninu, ryby, olivový olej, mierne užívanie červeného vína či zanechanie fajčenia. Dôležitou súčasťou liečby je tréning pamäte a udržiavanie sociálnych kontaktov.
V liečbe ľahších foriem a stredne ťažkých foriem sa uplatňujú inhibítory enzýmu acetylcholinesterázy (takrín, rivastigmín, galantamín, donepezil) a memantil s účinkom na glutaminergný systém. Lieky zatiaľ nedokážu ochorenie vyliečiť, dokážu však spomaliť jeho priebeh a predĺžiť dobu, pokiaľ je pacient relatívne sebestačný. V liečbe sú často potrebné aj rôzne psychofarmaká na zvládnutie sprievodných psychických porúch pacientov.
Výskum liekov ovplyvňujúcich priebeh Alzheimerovej choroby vo svete neustále pokračuje. Na Slovensku sa v priebehu posledných piatich rokov vykonalo 14 klinických štúdií. Rovnako ako vývoj nových liekov je však dôležitý aj vývoj nových diagnostických a zobrazovacích metód, ktoré umožnia skorú diagnostiku ochorenia a zabránia tak zastrašujúcim obavám o prudkom náraste ochorenia v budúcich rokoch. Predpokladá sa totiž, že vo vyspelých krajinách vzrastie do roku 2040 počet chorých o sto percent, kým v rozvojových krajinách sa toto číslo môže zvýšiť až na 300 percent.
