Zdroj: Pravda; 164/2014; 18/07/2014; s.: 4; Zlatica Beňová
Dovolenkári, ktorí sa vrátili z Talianska, nebudú môcť zopár týždňov darovať krv. Dôvodom je vírus západonílskej horúčky, ktorý rozširujú komáre. Tie sa v Taliansku premnožili. Štátny ústav pre kontrolu liečiv už vyzval transfúzne stanice, aby si darcov preverovali. Vírus šarapatí aj v Srbsku, tam ochorelo šesť ľudí.
Západonílska horúčka je vírusové ochorenie, ktoré sa prejavuje podobne ako chrípka, môže spôsobiť aj zápal mozgových blán. Najohrozenejšie sú deti a starí ľudia. Na túto chorobu neexistujú žiadne lieky. Proti komárom sa treba chrániť repelentmi aj oblečením.
Keďže sa vírusové ochorenie prenáša krvou, Štátny ústav pre kontrolu liečiv vyzval všetky transfúziologické zariadenia, aby si pred odberom krvi preverili u darcov, či sa v ohrozených oblastiach nenachádzali. "Ľudia, ktorí v poslednom čase navštívili Taliansko, by po návrate nemali darovať krv. Vyskytuje sa tam totiž vírus západonílskej horúčky. Krv by nemali darovať minimálne 28 dní po návrate z tejto krajiny," vysvetlila hovorkyňa ústavu Valéria Pernišová. Na Slovensku zatiaľ neevidujú žiadny prípad ochorenia. Presnejšie lokality, kde sa v Taliansku vírus objavil, Pernišová neuviedla. Odôvodnila to tým, že sa dokáže rýchlo premiestniť z jednej oblasti do druhej. Kým v jeden deň môžu byť postihnuté dve lokality, o pár hodín ich môže byť oveľa viac.
Odborník na tropické komáre a choroby Násir Jalili z Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave tvrdí, že prvýkrát bol vírus západonílskej horúčky izolovaný v polovici minulého storočia v Ugande. "V roku 1972 sa tieto komáre, ktoré obsahovali vírus západonílskej horúčky, objavili aj v Malackách, v okolí rybníkov, no nespôsobil žiadnu epidémiu. Vírus spôsobuje u osôb encefalitídu, teda zápal mozgových blán, u mladých nemá až taký ťažký priebeh, nebezpečný môže byť pre osoby nad 65 rokov alebo deti," povedal Jalili. Z Afriky sa vírus dostal do Európy cez migrujúce vtáky, rozšíril sa napríklad v oblastiach, kde vtáctvo oddychuje, čo je väčšinou pri nejakých vodách, jazerách. "Je logické, že sa tam nachádzajú komáre, ktoré sa napijú krvi týchto vtákov a potom vírus prenášajú ďalej aj na človeka. Preto by ľudia nemali darovať krv," dodal odborník na komáre a tropické choroby. Inkubačná doba, kým choroba prepukne, je podľa neho dva až tri týždne.
Západonílska horúčka podľa hovorkyne Úradu verejného zdravotníctva Lenky Skalickej má rovnaké prejavy ako chrípka. "U človeka sa prejavuje náhlym nástupom horúčky trvajúcej 3–5 dní. Ďalšími príznakmi sú bolesti hlavy, hrdla, pohybového aparátu, vyrážky na trupe a končatinách, únava, nechutenstvo a bolesti brucha," uviedla Skalická. Očkovacia látka nie je k dispozícii, jediným efektívnym preventívnym opatrením je ochrana proti hmyzu.
Vírus západonílskej horúčky v minulosti spôsobil aj epidémie. Roku 1996 bolo v juhovýchodnom Rumunsku infikovaných 393 ľudí a 17 zomrelo. O rok neskôr boli hlásené epidémie z Talianska a Francúzska, ďalšie roku 1999 z Ruska, roku 2000 z Izraela a v rokoch 1997 a 2003 z Tuniska.
Západonílsky vírus
Bol prvýkrát objavený v Ugande približne v 50. rokoch minulého storočia. Rezervoárom vírusu sú divoko žijúce vtáky. Prenášačom tohto vírusu je druh komára Culex. Človek sa infikuje po poštípaní komárom. Vírus v tele sa môže vyvinúť do západonílskej horúčky, encefalitídy aj meningitídy. Inkubačná lehota je 2 až 21 dní. Prejavuje sa náhlym nástupom horúčky trvajúcej 3 až 5 dní. Ďalšími príznakmi sú bolesti hlavy, hrdla, pohybového aparátu, vyrážky na trupe a končatinách, únava, nechutenstvo a bolesti brucha. Vyššie riziko vzniku ochorenia je u osôb vo veku nad 65 rokov a u ľudí s oslabenou imunitou. Ochorenie je rozšírené v severoafrických pobrežných oblastiach, vo východnej a južnej Afrike, v južnej Európe, na Blízkom a Strednom východe a v Indii. V Európe boli zaznamenané ochorenia v južnom Rusku, na Ukrajine, v Moldavsku, Bielorusku, Rumunsku, vo Francúzsku, v Španielsku, Portugalsku, Maďarsku a Českej republike.
Štátny ústav pre kontrolu liečiv vyzval všetky transfúziologické zariadenia, aby si pred odberom krvi preverili u darcov, či sa v ohrozených oblastiach nenachádzali.
